Miesto, kde zima hreje

Autor: Zuzana Kalvosterova | 2.6.2015 o 9:26 | Karma článku: 5,31 | Prečítané:  541x

Moje bosé nohy na ľade netrpezlivo prestupujú. Mrznem. Stojím tu oblečená len v plavkách a teplomer na drevenici ukazuje nepekných - 26 stupňov Celzia. Ani trochu sa mi to nepáči. Podľa bielovlasej Fínky je teraz ten správny čas.

Zimu spokojne nechávam za sebou a tvár mi mizne v oblaku pary. Čochvíľa aj celé telo. Miestnosť vonia páliacim sa drevom a vlhkosťou. Sauna vo Fínsku po storočia slúžila ako miesto spoločenských stretnutí. Spája sa ňou takmer každá oslava či sviatok. Preto sa nemožno diviť, že aj Vianoce v domove Santa Clausa končia saunovaním. Tak sa pokojne môže stať, že namiesto darčekov si odnesieš nepríjemný pohľad na svojho nahého dedka sediaceho po tvojej pravici.

            „Ja som v jazere už bol, dokopy trikrát. Je to ako znovuzrodenie, akoby si tam zanechal všetko zlé a vynoril sa ako nový človek,“ prednesie holohlavý chlapec z Nemecka. To sa mu to hovorí, jeho vlasy nemajú podobu roztápajúcich sa cencúľov. Voda vyliata na horúce drevo zasyčí a teplota v miestnosti sa opäť zvyšuje. Teraz ma vyhrieva viac ako 60 stupňov Celzia.

Ťažký horúci vzduch zamieňam za ostrý studený. K  zamrznutému jazeru to je ešte pár metrov po klzkých drevených paletách. Do jazera sa neskáče. Mohlo by sa stať, že by sa človek pod ľadom stratil a nenašiel otvor von. Mohlo by sa stať, že by sa už nikdy nevynoril. Hádam na jar by ho kdesi v okolí jazera našli. Pokiaľ by sa samozrejme nestal potravou pre rybičky, ktoré odmietajú hibernovať. Do jazera sa zostupuje po rebríku. Amen.

Myslím na všetkých svätých a DiCapria v Titanicu, ked štvorstupňová voda zaleje moje nohy inscenujúc útok tisícich ihličiek. Adrenalínový výkrik sa vyderie aj z mojich hlasiviek, ale to sa mi už tvár ponára pod vodou. Na svete som len ja a zima a neuveriteľné ticho. A pálčivá bolesť ma poháňa rýchlo naspäť do bezpečia. Posledný schod a ja prezentujem falošný úsmev do Erazmáckej kamery. Zopár sekúnd pretkaných nadávkami, ale už sa netrasiem. Moje bosé nohy na ľade neprešľapujú. Prejdú dalšie sekundy a mne je teplo. Skutočne teplo. „Tak čo ideme ešte raz?“ opýtam sa z nepochopiteľných dôvodov.   

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Rezník z TASR by bol v RTVS pre poslancov schodnejší než Mika

Bývalá šéfka Markízy Zuzana Ťapáková sa po kauze Evka ako kandidátka na riaditeľku RTVS už nespomína.

KULTÚRA

Tajná služba si objednala vraždu. Na film Únos bolo treba odvahu

Politické trilery u nás nevznikajú.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.


Už ste čítali?